Milan Adamčiak
1946
Biografia

MILAN ADAMČIAK (*1946, Ružomberok – †2017, Žiar nad Hronom) patril k významným postavám intermediálneho umenia, ktorého tvorba rezonuje v širšom stredoeurópskom kontexte. Venoval sa konceptuálnemu a akčnému umeniu, bol autorom vizuálnej poézie, grafických partitúr a netradičných zvukových objektov, nekonvenčným hudobníkom, skladateľom a muzikológom, organizátorom hudobných akcií a happeningov. Svoj experimentálny program rozvíjal postupne v niekoľkých samostatných líniách Novej hudby. Od šesťdesiatych rokov 20. storočia interdisciplinárne a otvorene kombinoval prvky vedeckého výskumu a aktívnej umeleckej činnosti, ktorá sa klenula ponad druhy a žánre výtvarného umenia, poézie a hudby. Študoval hru na violončelo na Konzervatóriu v Žiline (1962 – 1968), neskôr hudobnú vedu na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského (1968 – 1973), ako muzikológ pôsobil Umenovednom ústave SAV (1972 – 1991), kde sa venoval semiotike hudby, prednášal tiež na viacerých vysokých školách. V roku 1974 získal nemecké štipendium mesta Darmstadt a nadácie DAAD na účasť na kurzoch pre Novú hudbu. Na scénu vstúpil okolo polovice šesťdesiatych rokov, keď začal participovať na kolektívnych projektoch a happeningoch (s Robertom Cyprichom, Alexom Mlynárčikom, Júliusom Kollerom a ďalšími). Tvorbe sa opäť dôraznejšie venoval od deväťdesiatych rokov – založil súbor Transmusic Comp. (1989), spolu s Petrom Machajdíkom a Michalom Murínom Spoločnosť pre nekonvenčnú hudbu SNEH (1990), organizoval Festival intermediálnej tvorby v Bratislave (1991, 1992), prispel k pozvaniu Johna Cagea na Slovensko a bol kurátorom jeho výstavy za osobnej účasti autora (1992, SNG). Po roku 2010 býval v obci Banská Belá pri Banskej Štiavnici. Adamčiakovo dielo sa v posledných desaťročiach stalo predmetom medzinárodného záujmu a získalo si priazeň a inšpirovalo mnohých mladých tvorcov. Jeho dielo v štvorzväzkovej monografii Archív I. – IV. spracoval Michal Murín. Prvá retrospektívna výstava Adamčiak, začni! sa uskutočnila v Slovenskej národnej galérii v Bratislave dva mesiace po jeho smrti (2017). Z medzinárodných výstav a festivalov: Medzi konceptom a akciou, Sonia Rosso Gallery, Turín (2009); Európsky kongres kultúry, Vroclav (2011); NIPAF 10, The 17th Nippon International Performance Art Festival, Tokio, Osaka, Nagano (2010, 2011); festival Truth is Concrete, Graz (2012) etc. Zastúpenie v zbierkach: Avantgarde Museum – Marinko Sudac Collection, Záhreb; Galéria mesta Bratislavy, Bratislava; Slovenská národná galéria, Bratislava; súkromné zbierky doma i v zahraničí etc.

Diela umelca
Morse lection
Orange Noise II., III.
Orange Noise V., VII.
Tin can bells
Veľké leporelo pre Jeana Dubuffeta
Veľké leporelo pre Joana Miróa